Architektúra, či len dom?

Napísal: Zuzana24.05.2018

Vedeli ste, že až 70% všetkých našich každodenných činností robíme automaticky, bez toho, aby sme si vôbec uvedomovali čo robíme? A zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo robíme veci spôsobom, akým ich robíme? My architekti sa nad tým zamýšľame pri každom jednom projekte, ktorý tvoríme, a každý z projektov nám vždy prinesie nové skúsenosti.

 

Sila zvyku

Keď som bola malá, chodievali sme k starej mame vždy tou istou cestou. Touto cestou sme šli takmer stále, asi do mojich pätnástich rokov. Raz som sa  k nej vybrala sama, samozrejme, naučenou cestičkou, a vtedy som sa na chvíľu zastavila. Prečo vlastne idem po tejto ceste? Vôbec som si dovtedy neuvedomovala, že existuje aj iná cesta, ktorou sa dá ísť, a že táto cesta je dokonca kratšia a zážitkovo krajšia. Bol to pre mňa jednoduchý návyk, ktorý som automaticky opakovala bez zamýšľania sa nad akýmikoľvek dôvodmi. Podobná sila zvyku platí aj vo vytváraní priestoru okolo nás. Všetci sme vyrastali v nejakom priestore, sme zvyknutí na istý systém a podľa toho sme si utvorili názory na veci okolo. No nie nadarmo sa hovorieva, že zvyk je železná košeľa. Niekedy nie sú priestory okolo nás úplne ideálne prispôsobené našim potrebám a vtedy sa naše zvyky stávajú zlozvykmi. Veľakrát si neuvedomujeme prečo robíme niektoré veci tak, ako robíme, a to, čo my môžeme považovať za ideálne nemusí vyhovovať tomu druhému, a dokonca ani nám. Vtedy je najlepším rozhodnutím zveriť tvorbu priestoru do rúk profesionála – architekta.


Prostredie, v ktorom žijeme, by nám malo vyjsť v ústrety

Architekt a architektúra by mali mať za cieľ zbaviť nás našich automaticky utvorených (zlo)zvykov, a aj tým spraviť náš život jednoduchším a lepším. Spôsob usporiadania miestností, nábytku a celkový koncept architektonického diela dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu našich životov, a pomôcť nám vytvoriť naopak – pozitívne návyky. V našej práci sa zamýšľame nielen nad spomínaným konceptom každodenného fungovania človeka v priestore, od momentu kedy ráno vstaneme až do momentu, kedy si spokojne ľahneme do postele po náročnom dni. Podstatným faktorom pri návrhu je aj zohľadnenie  fungovania architektúry v kolobehu času. Keď tvoríme návrh rodinného domu, nikdy to pre nás nie je len dom. Je to architektúra, ktorej víziou je vytvorenie prirodzenej symbiózy s človekom. Preto by mala dokázať pozitívne ovplyvniť nielen súčasnú generáciu, pre ktorú je primárne tvorená, ale aj ďalšie generácie po nej. Tento faktor nadčasovosti je žiadaný a potrebný, najmä pri súčasnej situácii, kedy je množstvo budov/domov rozsiahle rekonštruovaných z dôvodu nepriaznivej dispozície, technického stavu alebo z dôvodu dobovo vytvorených trendov, ktoré už stratili svoje opodstatnenie. Na dosiahnutie tohto faktoru v diele je potrebné detailnejšie premyslenie konceptu, ale aj jednotlivých súčastí architektonického diela.

 

Všetko je to o detailoch

Raz sa ma jeden známy spýtal, v akom odbore pracujem. Na moju odpoveď „pracujem ako architektka“ odpovedal: „Aha, to si len kreslíte domčeky, však?“. S takýmto názorom sa stretávam veľmi často, a myslím, že tento názor pramení z nepochopenia komplexnosti tejto našej profesie.

Ak by som mohla svoj postoj vyjadriť citátom, vybrala by som si citát od talianskeho maliara, sochára a architekta Michelangela Buonarroti, ktorý povedal, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale dokonalosť nie je maličkosť. Poskladať všetky detaily nášho každodenného života do jedného fungujúceho celku a zohľadniť v ňom všetky aspekty cez ekonomické, sociálne, ekologické, estetické a individuálne potreby klienta, nie je tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. A nie je vôbec jednoduché spraviť to dobre. Ak by to bolo tak ľahké, všetky budovy okolo nás by mali úplne iný charakter. Zatiaľ sme však možno aj vďaka našim (zlo)zvykom v štádiu, kedy je dobrá architektúra skôr výnimkou. Myslím, že je najvyšší čas na to, aby sme začali svoje (zlo)zvyky meniť na dobré návyky a tým prispieť k vytváraniu čoraz kvalitnejšej architektúry.


Zuzana