Prečo chceme písať o architektúre

Napísal: Vlado17.04.2018

 

Hovorí sa, že písanie je forma katarzie. Áno, je to jeden z dôvodov prečo chcem písať o architektúre, ale nie ten hlavný. Ako architekti ideme každodenne s kožou na trh a vkladáme svoje najúprimnejšie ja, do našej práce. Dúfame, že niekto nakoniec ocení nekonečné hodiny presedené nad priestorom a bude sa v ňom cítiť príjemne. Aj to je pre nás katarzia. Ale písať, to je predsa len iné. Niekedy priamočiarejšie, niekedy ťarbavejšie, ale určite iné. A práve tento rozdiel by mal byť tým unikátnym na architektonickom blogu. Chcel by som, aby sme písali o detailoch v architektúre, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad zrejmé, a zároveň vám sprostredkovali architektúru tak, ako ju vidíme my.

 

Priestor, v ktorom žijeme

Čím ďalej tým viac sa náš život odohráva v urbanizovanom priestore. Stále viac času trávime v interiéri. Digitalizácia revolučne mení naše životné, pracovné a sociálne návyky. Pred architektúrou niet úniku! Kým obraz môže visieť na stene u zberateľa alebo v galérií, ukrytý pred pohľadmi širokej verejnosti, architektúra sa len ťažko dá skryť za oponu. Preto silne vplýva na nás všetkých. A je trvanlivá. Dokáže prežívať celé generácie. Zlá architektúra, ktorá nie je schopná vytvoriť kvalitný životný priestor, môže mať dlhodobé negatívne pôsobenie na jednotlivca, komunitu či spoločnosť.

Keď prechádzam mestom, občas mám pocit, že dobrá architektúra je ohrozená. Všimli ste si, že je čoraz uniformnejšia a bez duše? A to nehovorím o socialistickom sídlisku. Tomu aspoň ľudová tvorivosť vo farbe nového zateplenia dáva akú–takú ľudskosť. Nie, hovorím o novostavbách. Lenže bez slobody v tvorbe ani ten najkreatívnejší umelec nedokáže vytvoriť plnohodnotné dielo. A na architektúru sú kladené čoraz silnejšie obmedzenia a požiadavky. Časť z nich môže byť prínosná, ale obrovské množstvo zbytočných predpisov vytvára klietku, v ktorej môže kvalita zostať uväznená. Medzi architektami existuje taký termín, že osvietený investor. To je investor, ktorý si nechá od architekta poradiť. Dá mu realizačný priestor na to, aby ako profesionál urobil to najlepšie, čo sa dá. V praxi ale väčšina investorov, či už developerov alebo stavebníkov rodinných domov, nie je otvorená nápadom.

Toto spôsobuje dve veci, ktoré veľmi vplývajú na kvalitu architektúry. Jedna je pretláčanie nesprávnych názorov za každú cenu. Tvrdohlavý prístup, že radšej po svojom ako dobre. Druhá je šetrenie prostriedkami nielen kde sa dá, ale aj kde sa nedá – za cenu znižovania kvality. Čo v prípade staviteľa rodinného domu nemá také ďalekosiahle dôsledky ako v prípade developera stavajúceho celú štvrť. Sami sme podnikatelia a rozumieme princípom trhu, ale myslím si, že mentálne nastavenie, v ktorom je jediným cieľom obchodnej spoločnosti zisk, patrí do minulého storočia. Vytváranie pridanej hodnoty, realizácia kvalitných, prínosných a inovatívnych riešení, by mali byť samozrejmosťou. Doplním – ak vidíte kvalitnú architektúru, je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom dlhého a ťažkého boja pripomínajúceho zákopy prvej svetovej vojny. Je to boj s úradníkmi (a občas) aj s investorom, ktorý architekt nevzdal.

 

Stojí tento boj za to?

Dotkli ste sa niekedy dokonale opracovaného kameňa stĺpu gotického kostola? Pozreli ste sa niekedy na mimoriadne zložitú klenbu desiatky metrov nad vami? Predstavte si ten príbeh, sto rokov ľudského úsilia, sto rokov sekania dlátom, ktorý túto nádheru vytvoril. Každá stavba má svoj príbeh, s trochou predstavivosti sa táto minulosť dá vycítiť z priestoru. Otázkou zostáva, aká bude jej budúcnosť.

Kreatívna zložka je základom akejkoľvek tvorby. Zanechať niečo po sebe, dať svojmu bytiu zmysel, možnosť vyjadriť sa. Ak by som zostal iba pri tomto prístupe, bola by moja architektúra značne sebecká. Je to však iba jedna z rovín vnímania tvorby. Oveľa viac ako uspokojenie jednoduchého ega ma však napĺňa ľudská a spoločenská zložka priebehu tvorby. Dávanie toho najlepšieho zo mňa druhým. Či už konkrétnemu klientovi pri návrhu rodinného domu alebo celej spoločnosti pri tvorbe budovy, ktorá bude dlhodobo súčasťou verejného priestoru. Rád riešim ľudské a spoločenské problémy architektonickými prostriedkami. Nič ma neteší viac, ako pozitívny feedback od klienta, ktorému sme navrhli dom, v ktorom býva so svojou rodinou. Úprimne zdieľam radosť z businessových úspechov developerov, s ktorými spolupracujeme.

 

 

 

Jeden z hlavných cieľov našej tvorby je skvalitnenie prostredia, v ktorom ľudia žijú a týmto spôsobom zlepšenie kvality ich života. Viem, že podobný prístup zdieľa mnoho kolegov architektov. Niekedy mám pocit, že vnímanie verejnosti je často zjednodušené na to, že architekt je ten, čo to nakreslí a vyfarbičkuje. Vo veľkej miere si za to môžeme my architekti sami. Robením kompromisov, nedôslednosťou a hlavne nedostatočnou komunikáciou. Naozaj si myslím, že transparentne písať o tom, čo robíme a ako to robíme má význam. Že komunikácia je základom vzťahu verejnosti a akejkoľvek tvorby, a teda v istom slova zmysle, aj skvalitňovanie samotnej architektúry. A preto chceme písať o architektúre.

Vitajte na Beionde. blogu.

Vlado