Prečo sa architektúra nedá odfotiť?

Napísal: Edita12.06.2018

Tak ako jedlo treba ochutnať, divadlo vidieť, šaty vyskúšať, aj architektúra je iná na fotke a iná v skutočnosti. Plnohodnotné vnímanie potrebuje zapojiť viac zmyslov. Architektonický priestor, najmä  interiér obdivujeme na mnohých weboch, v časopisoch, katalógoch. To, čo nám oku lahodí, by sme chceli mať doma, bývať tak, zariadiť si bývanie podľa svojich snov, ktoré nám fotografie pekných interiérov ponúkajú v konkrétnom výsledku. Pomáhajú našej predstavivosti. Predsa však len fotka je konkrétnym pohľadom, kde nevidíme za roh miestnosti, ani budovy. A architektúra je celok jestvujúci a fungujúci v určitom kontexte priestorových  vzťahov.

Rozdiel medzi architektúrou, napríklad pekným interiérom na fotke a  skutočnosti však môže byť veľký. Fotka je momentom a užívanie interiéru, bývanie v ňom je procesom. Prezentácia pekného interiéru na fotke je najčastejšie na fórach, ktoré ju prezentujú, určitou štylizáciou, ktorá prikrášľuje, možno aranžuje priestor pre oko fotoaparátu tak, aby vyberala najlepší pohľad a kompozíciu všetkých architektonických prvkov a všetkých doplnkov bola vo vzájomnom súlade. Preto je jednou z jej základných charakteristík okulahodenie. Na fotke sa všetko k sebe hodí, kvety vo váze nie sú zvädnuté, textílie nie sú pokrčené, vankúše na správnom mieste, stoličky usporiadané....Fotka ponúka určitú atmosféru, pokoj a harmóniu. Tie však pri obývaní konkrétneho priestoru  vytvárajú spolu s nami všetky časti interiéru a predmety, ktorými hýbeme, pretože ich užívame. Potešenie z pekných obrázkov je pochopiteľné. Avšak ak chce niekto vybudovať vlastné bývanie, vlastný domov, nestačí začať napodobňovať, čo je na fotke. Fotka je len určitou momentálnou náladou. Architektúra, a dobrá, poteší aj oko, ale nie je len vecou vizuálneho vnímania harmonického usporiadania priestoru. Užijeme si ju najmä tak, že v nej pobývame, pohybujeme sa a užívame ju. Kvalitný priestor poskytuje obľúbený kút na sedenie, pekný výhľad z okna, prelínanie rôznych zvukov, samozrejmé by malo byť, že poskytne priestor, kde si veci nezavadzajú a prevádzkové vzťahy sa nekrížia. Tieto kvality fotka len, a najčastejšie skreslene ilustruje, môže dokumentovať.

 

Dobrá architektúra znesie niekedy aj správny neporiadok a premiestňovanie vecí. Tá dobrá architektúra s takýmito zmenami dokonca počíta a vie im  odolať.

Laik zvládne nákup zriaďovacích predmetov, ale na vybudovanie kvalitného priestoru je potrebné aj niečo  viac, čo nie je v silách fotografie so statickým charakterom.

A to nie je možné zhodnotiť cez fotografiu, ale len prežívaním na vlastnej koži. Fotka je fajn, môže potešiť, oku polahodiť, mať až umelecké kvality, ale na posúdenie kvalít samotnej architektúry nestačí. Hrozí jej totiž riziko, že bude manipulovať.

Edita