Prečo svet potrebuje architektov

Napísal: Zuzana03.05.2018

 

Predstavme si svet, v ktorom neexistujú architekti. Pre každého z nás je iný, pretože ho vnímame subjektívne. Základným rozdielom však zostáva podchytenie toho, čím ten architekt vlastne do sveta prispieva, ako ho mení. Pokúsim sa sprostredkovať vám svoju predstavu.

Predstavte si stredoveké mesto, opevnené hradbami kruhového pôdorysu. Moja predstava v sebe automaticky zahŕňa prítomnosť architekta, opevnené hradby sú ukončené cimburiami, majú kruhový pôdorys, trčia z nich veže. Predstava je príliš ikonická. Po dlhšom zamyslení si uvedomujem, že z predstavy o svete bez architekta musím vymazať všetky domy, kostoly, veže, galérie, a teda všetko čo okolo nás vytvoril človek - architekt. Veľmi zjednodušene by sme mohli skonštatovať, že architekti tvoria fyzický svet okolo nás. Faktom ale zostáva, že je pre mňa oveľa jednoduchšie vytvoriť si v hlave predstavu sveta tvoreného architektami, ako sveta bez architektúry. Prečo to tak je?

 

S architektúrou je lepšie

Častokrát sa pri prechádzke mestom pozastavím nad rôznymi vecami, pri ktorých mi utkvie v hlave otázka "naozaj sa to nedalo spraviť lepšie?" Či už sa zadívam na zrekonštruovanú budovu alebo opravený chodník, neviem sa ubrániť predstave o inom riešení. A nie je to len profesionálnou deformáciou. Je to prirodzená túžba po hľadaní a vytvorení krásy, vnútorného poriadku a usporiadania. A to je niečo čo máme ako ľudské bytosti spoločné, nezáleží na tom, či sme povolaním architekti. Dôkazom toho je nekonečná snaha ľudskej spoločnosti túto vytvorenú krásu chrániť a stále znovu objavovať. Ak by v nás táto vlastnosť neexistovala, len veľmi ťažko by sme mohli obdivovať nespočetné množstvo obrazov v galériách, počúvať epické symfónie a v neposlednom rade sa prechádzať po stovky rokov starých budovách. Túto hodnotu krásna však vždy niekto vytvoril. Či už to bol maliar, sochár, skladateľ alebo architekt, bol to človek, ktorý dokázal vdýchnuť hodnotu krásy do svojho diela.

 


Nie len praktickosť

Každá tvorba a najmä tá architektonická je komplexnou činnosťou. Marcus Vitruvius Pollio vo svojich Knihách o architektúre píše, že každé architektonické dielo by malo spĺňať tri základné kritériá -  firmitas, utilitas, venustas. V preklade to znamená, že každá budova by mala byť koncipovaná na troch princípoch - trvácnosť, užitočnosť a krása. Toto tvrdenie je staré tisícky rokov, napriek tomu je pre architekta pri tvorbe konceptu budovy stále aktuálne. Koniec koncov sú to práve tie budovy, v ktorých spojenie spomínaných troch princípov existuje, ktoré chodíme počas dovoleniek obdivovať. A nie len to.  Tieto budovy tvorené architektmi sú výpoveďou doby, v ktorej vznikli, a aj to je jednou z podstatných úloh architekta v spoločnosti - vedieť zachytiť vo svojom diele odkaz na spoločenské pomery, ale aj technické vymoženosti súčasnej doby.


Kto je teda architekt?

Architekt v mojich očiach nie je tým pádom len kreslič, staviteľ, poprípade umelec. Je to človek, ktorého sociálna rola nesie istú mieru zodpovednosti za spoločenské dianie. Má v rukách moc usmerniť pohyb ľudí, ovplyvniť kvalitu ich životov a v neposlednom rade je architekt - urbanista svojou časťou zodpovedný aj za život mesta, v ktorom žijeme, za usporiadanie sveta, ktorý spoločne zdieľame.


Zuzana